Aj napriek tomu, že prírodovedecký, materialistický svetonázor, ktorý sa vytvoril v posledných storočiach, existenciu anjelov popieral, národy ľudstva zakaždým vedeli, že takéto bytosti existujú, verili v nich a mali s nimi skúsenosti. Sväté písmo od prvej knihy až po poslednú jednoznačne potvrdzuje ich existenciu a obšírne píše o ich prirodzenosti.
Pôvodné biblické jazyky nepoužívali "špeciálny náboženský výraz" akým je v našom jazyku slovo anjel. Po hebrejsky a arámsky sa volajú maleach, čo jednoducho znamená posol, hlásateľ, vyslanec, poslaný. Presne to isté znamená aj v gréčtine slovo angelos. Ak by sme si chceli vytvoriť celistvý obraz o ich prirodzenosti na základe celého biblického zjavenia, tak by sme mohli povedať, že anjeli sú stvorené bytosti (čo znamená, že neexistujú od večnosti, večné sú len čo sa týka ich budúcnosti). Sú to bytosti nezničiteľné, nadprirodzené a duchovné, ktoré majú podobne ako Boh a človek svoju vlastnú osobnosť, inteligenciu, schopnosť rozprávať, pocity, vôľu a sebavedomie. Od duchov zomrelých ľudí a démonov, ktorí majú taktiež svoju osobnosť, sa podstatne odlišujú tým, že majú takzvané duchovné telo, nie sú netelesné, a preto sa na rozdiel od démonov do ľudí nevteľujú. Sú však schopní zjaviť sa v pozemskej sfére v tele, a tak mať účasť na pozemských záležitostiach. Existujú dobrí a aj zlí anjeli, ktorí sa zdržujú okrem neba a rôznych hladín nebies ešte aj na povrchu a v útrobách Zeme. Ich počet je určite väčší ako sto miliónov, no presný počet Biblia neudáva. Podľa apoštola Pavla je hlavnou funkciou dobrých anjelov: "Či nie sú všetci svätoslužobnými duchami, posielanými do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie?" (Žid 1:14) Zlí, (padlí) anjeli konajú pravý opak tejto činnosti.
Anjeli sú v ich prirodzenom stave pre človeka a jeho päť zmyslových orgánov nevnímateľné duchovné bytosti, nezávisle od toho, kde sa práve nachádzajú. Sväté písmo však opisuje veľa takých udalostí, keď tento stav skrytosti opustia a ľuďom sa v nejakej podobe zjavia (epifánia: objavenie, vynorenie) . Vyzerá to tak, že takéto niečo sa môže stať rôznym spôsobom: anjel sa môže zjaviť v tej duchovnej sláve a moci, ktorá je skutočne jeho alebo sa z nej vyprázdni a môže sa celkom nepozorovane zjaviť ako človek. Môže sa takisto stať vetrom alebo ohňom (Žalm 104:4).
Stretnutia nulového typu
O jednom takomto zjavení v sláve píše podrobne Daniel (Dan 10:5-19). Z jeho rozprávania vieme, že sa pred ním zjavil muž oblečený do bieleho ľanového rúcha, ktorého videl len on, tí ktorí ho sprevádzali ho nevideli. Telo anjela sa podobalo drahému kameňu chryzolitu alebo topazu. Jeho tvár alebo výzor pripomínali prorokovi blesk, oči plameň, ramená a nohy zas žeravý, alebo leštený kov. Jeho hlas sa dal pripodobniť hluku veľkého davu.
Vplyvom duchovnej moci obklopujúcej anjela padol na tých, ktorí sprevádzali proroka obrovský strach, natoľko silný a mocný, že utiekli a skryli sa. Tvár Daniela zmeravela, jeho telo opustila všetka sila, a keď sa tento návštevník ozval, prorok omdlel a padol tvárou na zem. Vedomie sa mu vrátilo len vďaka tomu, že ďalší anjel naňho položil ruku, takto sa mu podarilo postaviť na kolená a až neskôr sa dokázal postaviť aj na nohy, pričom sa mu celé telo triaslo. No keď sa znova ozval predošlý anjel - pravdepodobne to bol anjelský knieža Gabriel - tak Daniel znova padol tvárou na zem a opäť sa nevedel ozvať, z jeho tela sa znova vyparila všetka sila, mal fyzické bolesti a nevedel sa nadýchnuť. Z tohto popisu si zhruba dokážeme vytvoriť predstavu o skutočnej prirodzenosti anjelov.
Mysleli si, že sú ľudia
V mnohých prípadoch sa títo posli zjavujú ľuďom bez prejavu ich slávy, a to tak, že si oblečú ľudskú podobu, a to buď z dôvodu, aby svoju prítomnosť pred ľuďmi utajili, alebo možno z dôvodu ohľaduplnosti k človeku. V takomto prípade navštívený nepríde na to, že sa nestretol s človekom. Napríklad aj Lót prijal do svojho domu dvoch anjelov, s ktorými sa navečeral, a ktorých chcel celou svojou silou ochrániť od homo-, alebo bisexuálneho obyvateľstva Sodomy, ktorí boli tiež presvedčení, že návštevníkmi sú dvaja muži. Títo pútnici však neboli odkázaní na ochranu domáceho: ich zvláštne schopnosti si všimol Lót až vtedy, keď ich prenasledovateľov omráčili duchovnou slepotou, ktorá im bránila v tom, aby našli dvere, pred ktorými stáli (fyzicky však neoslepli, pretože nezbadali pravý dôvod ich neschopnosti). Potom zničili mesto nadprirodzenou pliagou, sírovým a ohnivým dažďom.
Ako sme už spomínali, títo anjeli večerali s Lótom a ešte predtým obedovali u jeho staršieho brata Abraháma. Vidíme teda, že to neboli nejaké hmlisté pary, zjavy ani prízraky, ale bytosti so skutočným fyzickým telom, schopné dokonca aj jesť. (ináč Sväté písmo hovorí aj o tom, že anjeli jedia aj v nebi - Žalm 78:24-25).
Medzi teológmi je viac názorov na to, či sú schopní sexuálneho styku, keďže Ježiš povedal nasledovné: "lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú ako anjelia Boží v nebi" (Mat 22:30). No súčasne 1. Mojžišova píše, že padlým anjelom sa zapáčili ľudské dcéry, ku ktorým zišli, brali si ich za ženy, ktoré im rodili deti. Na takto narodené hybridné bytosti používa Písmo názov nefilim, ktorého presný význam je: padlí, tí, ktorí sa zrútili, spadli. Písmo o nich ešte hovorí, že: "to boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena" (Gen 6:4). Tradičným prekladom slova nefilim sú obri, keďže aj 4. Mojžišova používa pri synoch Anákových slovo nefilim, čo je aj pravda, pretože boli skutočne obrovského vzrastu. Aj v mytológii iných národov sa píše o tom, že otcovia zakladateľov národov, kráľov a hrdinov boli nadprirodzené bytosti "bohovia", čiže na základe Biblie padlí anjeli, pričom ich matkami boli ľudia. Otázka je teda otvorená: Sú anjeli predsa len schopní sexuálneho života pričom Boží anjeli túto schopnosť nevyužívajú? Alebo túto schopnosť vôbec nemajú? Majú vôbec pohlavie, alebo ich pohlavie záleží od toho, v akej podobe sa práve chcú zjaviť?
Staroveký názor Židov na pohlavie anjelov
Otázkou sexuálneho pohlavia anjelov sa zaoberá aj apoštol Pavol : "...Preto je žena povinná mať na hlave znamenie moci pre anjelov" (1Kor 11:10) Totiž, na základe starovekého rabinického židovského zvyku si museli ženy, kvôli anjelom, zahaliť svoje hlavy, a to z dôvodu, aby anjelov sexuálne nepokúšali. Prevládal názor, podľa ktorého duchovné bytosti cítili sexuálnu príťažlivosť voči ľudským dievčatám v čase Noacha, s ktorými aj uskutočňovali sexuálny styk. Táto tradícia sa však vzťahuje len na zlé duchovné bytosti, respektíve na padlých anjelov. Keď tu apoštol spomína anjelov, má na mysli dobrých anjelov, takže toto vysvetlenie sexuálnej orientácie v tomto prípade neprichádza do úvahy. Podľa židovského názoru, pre dobrých anjelov - oproti zlým anjelom a duchom - nie je charakteristické dvojaké pohlavie. Práve preto, zahalenie hlavy ženy má iný dôvod: ženy si majú uvedomiť, že anjeli ako Bohom stanovení ochrancovia svetských vecí chcú, aby ženy pochopili a dodržali poriadok stvorenia, podľa ktorého sú ženy podriadené mužom. Preto, žena nemá uraziť anjelov tým, že zahalenie hlavy ako symbol podriadenosti mužom prehliadne, a týmto dá všetkým najavo, že tento staroveký poriadok stvorenia nechá bez akéhokoľvek povšimnutia. Týmto núti anjela k tomu, aby pred Bohom podal sťažnosť, a aby proti nej vystúpil ako svedok. Preto má žena zahaliť svoju hlavu "kvôli anjelom", aby vedeli svoju funkciu vykonávať s radosťou, a aby sa zo strážnych anjelov nestali anjeli žaloby.
Faktom však je, že dobrí anjeli sa v Svätom písme zjavujú jedine v mužskej podobe, no spomenuté sú aj anjelské kniežatá ženskej prirodzenosti (napr. "dcéra Babylonu", "duch Jezábel", "kráľovná nebies"), ktoré však majú negatívne postavenie a vôbec nie je isté, či ich skutočná prirodzenosť je naozaj ženská, alebo či je v Písme použitý len prorocký obraz. V Písme sú spomenuté aj prechodné prípady medzi anjelským zjavením v sláve a zjavením vo vyprázdnenej, ľudskej podobe. Napríklad matka Samsona bola presvedčená, že sa stretla s človekom, všimla si len to, že jeho "vzozrenie bolo ako vzozrenie anjela Božieho, strašný bol veľmi" (Sud 13:6). V tomto prípade bol teda podozrivý len pohľad, ktorý je na základe svedectva iných biblických veršov podobný blesku, alebo povrchu kovu. Keď sa teda stretneme s takýmto pohľadom, môžme začať uvažovať o tom, či máme dočinenie s anjelom. O martýrovi Štefanovi sa v Skutkoch apoštolov píše, že počas jeho výsluchu "všetci, ktorí sedeli vo vysokej rade (sanhedrine), upreli na neho oči a videli jeho tvár ako čo by tvár anjela" (Sk 6:15). Iné prípady zas dokazujú, že dokážu ukryť aj tieto prezrádzajúce črty. V tom prípade sa stanú úplne totožnými s ľuďmi. Pavol napísal spomenúc si na Lótov príbeh nasledovné: "Nezabúdajte na pohostinnosť lebo ňou niektorí, nevediac pohostili aj anjelov" (Žid 13:2).
Nebeská hierarchia
V Božom stvorení a kráľovstve panuje právo a poriadok. Biblia píše o tom, že stovky miliónov anjelov žijú v prísnej hierarchii, v poriadku podobnom vojsku ("zástupy", "légie"). Z mnohých odkazov v Písme môžeme predpokladať, že číselné údaje týkajúce sa rodín patriarchov, Ježišových učeníkov a usporiadania Izraela t.j. členenie tri-dvanásť-sedemdesiat charakterizuje hierarchiu zástupov (anjelov). Boh je jeden a zjavil sa v troch osobách; traja boli aj patriarchovia (Abrahám, Izák, Jákob); Ježiš určil troch hlavných apoštolov (Peter, Ján, Jakob). Tretí patriarcha mal dvanásť synov, Ježiš mal zas dvanásť učeníkov. Celý dom Jakobov sa skladal zo sedemdesiatich osôb; v Élime bolo dvanásť prameňov a sedemdesiat paliem; Mojžišovho ducha rozdelil Boh na sedemdesiatich starších; Ježiš poslal pred sebou sedemdesiatich učeníkov; atď.
Sväté písmo zjavuje troch hlavných anjelov: Michael (Michal), Gabriel, a Hellel ben Sachar (Lucifer), ktorý padol a následne sa stal vodcom zlých anjelov, Satanom. Jeden verš zo Zjavenia Jána hovorí o tom, že do svojej vzbury so sebou vtiahol jednu tretinu anjelov, čo posilňuje tvrdenie o trojitom rozdelení hierarchie. V tejto súvislosti nevieme veľa o čísle dvanásť, no Zjavenie Jána hovorí o "starších" (presbiteros, čiže nebeskí presbiteri), ktorí sa nachádzajú priamo pri Božom tróne a ktorých počet je dva krát dvanásť. Nevieme aké sú to bytosti, či sú to anjeli, ľudia, alebo niečo iné. Podľa židovského názoru, známom už v časoch Ježiša, je pod nimi ešte sedemdesiat anjelských kniežat, ktorí riadia sedemdesiat pozemských národov. Medzi týchto sa zaraďuje aj "veľké", alebo predstavené knieža Michael, ktorý je ochranným anjelom Izraela. Bohužiaľ, kniežatá nad ostatnými 69-timi národmi patria medzi padlých anjelov, ktorí sú podriadení vláde Satana (Dán 10:21). Z Písma to vyzerá tak, že Zem a jej okolie bolo teritóriom vlády Lucifera, ktoré pri páde so sebou strhol ešte pred stvorením človeka.
Do najvyšších anjelských rádov patria aj cherubi. Otázkou zostáva, či sú traja predstavení anjeli aj cherubmi, alebo nie. Jedno je však isté - Lucifer, ktorý sa stal Satanom bol aj cherubom. Preto je dosť možné, že sú nimi aj Michael a Gabriel. Od zvrhnutia Satana vieme len o štyroch cheruboch. Podobnými bytosťami sú serafi, ktorí sú s nimi možno aj totožní, líšia sa pravdepodobne len v pomenovaní.
V liste Kološanom Pavol podrobne vymenuje rády nebeskej hierarchie z hora nadol (1:16). Po Bohu nasledujú tróny (thronos), ktoré môžeme identifikovať ako dvadsiatichštyroch starších zo Zjavenia Jána, ktorý sedia na trónoch umiestnených priamo pri Bohu (podľa Jána totiž nikto iní okrem nich na trónoch nesedí). Títo sú zrejme zhodní so sudcami , o ktorých sa píše v knihe Daniel, ktorí taktiež sedia v nebi pred tvárou Boha, kým všetci ostatní stoja. Vyzerá to tak, že tento rád, rád trónov, pád nezasiahol. Ich funkciou je vynášanie rozsudkov a tvorenie zákonov vo vesmíre. Títo starší nosia koruny, čo v Jánovej rannej spoločnosti bolo znakom senátorov.
Po trónoch spomína Pavol rád panstiev (kuriotés) . Je zaujímavé, že toto grécke slovo pochádzajúce z výrazu pán predstavuje jednu neosobnú skutočnosť: panstvo, autoritu. Takže tento výraz je v prvom rade spojený s pozíciou, do ktorej môžu vstúpiť rôzne osoby tak, že sa jednoducho vymenia. O tomto ráde sa z Písma viac nedozvieme, možno ešte toľko, že pád ich pravdepodobne nezasiahol (Iba ak nie cheruby zastúpujú aj túto pozíciu, pretože popri trónoch sú iba tieto štyri bytosti v bezprostrednej Božej prítomnosti).
Za panstvami nasleduje rád kniežatstiev a vrchností (arché) . Podľa šiestej kapitoly listu Efežanom tieto bytosti už patria do tej kategórie, proti ktorej musia kresťania bojovať, čiže ide o padlých anjelov. Všetko dokazuje tomu, že sú totožné s hore spomínanými kniežatami anjelov národov, ktoré Daniel nazval menom róš (hlava) a konkrétne spomenul knieža Perzie a Grécka, proti ktorým bojuje Gabriel a Michael (Dan 10:13-21). Na rozdielnu pozíciu Michaela poukazuje jeho titul: menuje ho jedným z prvých kniežat (achad hassarím hárisónim) , jednoznačne ho identifikuje ako anjela Izraela, neskôr ho nazýva veľkým kniežaťom (hassár haggadól) . List Júdu nazýva Michaela archangelosom t.j. kniežaťom anjelov. Toto je teda vyššia kategória ako padlé kniežatá anjelov národov.
Za rádom kniežatstiev arché nasleduje rád vrchností (exúsia) . Pavol ich taktiež spomína ako nepriateľov kresťanov. Prirodzene v mimozemskej sfére môžu byť aj také arché a exúsie , ktoré nemali účasť na vzbure.
Pomenovanie nasledujúcich rádov nájdeme v liste Efežanom v 1. a 6. kapitole. Tu nasledujú po exusiách - vrchnostiach, mocnosti (dynamis) . Na základe jazykového zloženia gréčtiny môžeme chápať funkciu arché, exúsií a dynamisov tak, že prvý rád má funkciu zákonodarstva, legislatívy, vrchnosti zabezpečujú jeho právoplatnosť a mocnosti sú najnižším rádom, ktoré vykonávajú rozhodnutia vrchností. Keď to porovnáme s dnešným politickým usporiadaním, tak arché - padlí anjeli - tvoria zákony podobne ako predstavitelia vlády. Ako špecialisti na právo využívajú hriechy národov, na základe ktorých rozhodujú o sankciách prekliatí, skazeností, útrap a duchovných temnôt, ktoré potom určujú. Exúsie sa starajú o ich vykonanie, podobne ako ministri a ministerstvá a nakoniec dynamisy, mocnosti sú takpovediac podobné polícii, ktorá použitím konkrétnej, skutočnej sily uskutoční a splní prijaté zákony.
1. kapitola listu Efežanom kladie panstvá do rádu pod mocami. V 6. kapitole zas čítame o rádoch nachádzajúcich sa pod nimi "svetovládci temností (kosmokratores tu skotus tutu") , ako aj "duchovné moci zlosti (ta pneumatika tés ponérias)" , ktoré sa nachádzajú nad oblohou (epuranos). Tento posledný výraz používa Sväté písmo na nebesia (povetrie) nad pozemskou atmosférou t.j. druhé, alebo tretie nebo.
Všetky tieto anjelské rády predstavujú ríše stavajúce sa proti Bohu a proti človeku. V tomto istom liste nazýva Pavol Satana kniežaťom mocností povetria (archón tés exusias tu aeros), čím zároveň vyznačuje aj hlavné teritórium jeho vlády, ktorou je pozemská atmosféra. To, že kniežaťom všetkých národov je padlí anjel potvrdzuje aj to, čo povedal Satan Ježišovi, keď ho pokúšal: "Ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu. A diabol mu povedal: Tebe dám všetkú túto moc a ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám..." (Luk 4:5-7). Ježiš tento fakt nepoprel.
Skutoční vodcovia politiky
Môže to znieť pre nás, pre ľudí akokoľvek ponižujúco, no činnosť týchto anjelských kniežat, ako aj zásahové "komadno" akcie Božích anjelov na nepriateľskom území, majú oveľa väčší vplyv na život v politike, v spoločnosti, v náboženstve a v kultúre ako ľudské úsilia. Anjel Gabiel umožnil Danielovi pohľad do chodu nebeských vojnových udalostí: ako posol ho navštívil v treťom roku vládnutia Círa (Kyros, Kóres), perzského kráľa. Povedal mu, že až doteraz bojoval s kniežaťom Perzskej ríše, až pokiaľ mu neprišiel na pomoc Michael, spolu s ktorým sa mu konečne podarilo preraziť, aby mohol doniesť Danielovi Božie posolstvo. Gabriel potom zostal pri perzských kráľoch a úplne potlačil padlé anjelské knieža ríše. Napokon zjavil aj to, že keď s týmto skončí, príde Grécke knieža, s ktorým bude musieť bojovať a aj to, že z kniežat s ním nie je nikto, okrem Michaela.
Pokiaľ sa toto všetko odohrávalo v nebi, na zemi sa dialo nasledovné: Perzská ríša porazila Babylonskú, ktorá sedemdesiat rokov držala v zajatí Židov a zničila Boží chrám a sväté mesto, Jeruzalem. Onedlho potom ako sa Círus dostal k moci, dal Židom povolenie na návrat domov, ako aj povolenie k rekonštrukcii chrámu a dokonca im ponúkol aj pomoc pri stavbe. Všimnime si, že tieto udalosti sa odohrávajú v rovnakom čase s tým, keď Gabriel porazí zlého anjela stojaceho za Perzskou ríšou a ako by potom zaujal jeho pozíciu, "pozostal tam pri perzských kráľoch", pri Círovi a jeho spoluvládcovi Dáriovi. V Duchovnom pozadí sa dialo nasledovné: Gabrielova skrytá prítomnosť a jeho vplyv na kráľovskom dvore bol dôvod nezvyklého "skrotenia" ríše a zastania sa Židov.
No o niekoľko rokov neskôr zastihne stavbu v Jeruzaleme veľký útok. Okolité národy, ktoré sú tiež pod nadvládou Perzie, napíšu proti Židom sťažnosť, obvinenie, v ktorom píšu, že ak bude Jeruzalem postavený, tak sa stane mestom vzbury, ktoré nebude platiť dane a bude hľadať odtrhnutie sa od ríše. V perzskom dvore uznajú list za dôveryhodný a zakážu stavbu, ktorá sa skutočne na chvíľu pozastaví. Práve vtedy dostane ďalší prorok Zachariáš pohľad do duchovného sveta, ktorý vidí ako kňaz Josua, jeden z dvoch vodcov stavby Chrámu, stojí pred tvárou Boha, po jeho pravici je Satan, ktorý ho neprestajne obviňuje. Vtedy anjel Pánov pokarhá Satana, potom Josuu oblečeného do špinavých šiat prezlečie do bielych a "vzdiali jeho hriechy". Vidíme, že v pozadí politických udalostí a obviňovaní (v hebrejčine je sťažnosť, obvinenie zastúpené slovom stiná, ktoré pochádza zo slova sátán, čo znamená žalobca) je konflikt v duchovnom svete na anjelskej úrovni.
Po tomto videní prorok Zachariáš a Hageus vyzvú Židov k tomu, aby v stavbe pokračovali aj bez povolenia. Potom do perzského dvoru napíšu list. Vplyvom tohto listu sa Dárius pozrie do nariadení Círa, potom ako ich nájde povolí výstavbu, ktorú dá pod ochranu ríše a dokonca jej zabezpečí aj finančnú podporu. Chrám sa postaví a Židia sa neskôr nadprirodzeným spôsobom zachránia od vražedných plánov Hámana (kniha Ester) a samaritánov (kniha Nehemiáša) a obnovia celý Jeruzalem: Gabriel býva ešte stále u perzských kráľov.
Môžme si byť istý v tom, že aj dnešný politický, spoločenský, náboženský a kultúrny život tu na Zemi ovplyvňujú zápasy dobrých a zlých anjelov. Bez videnia do týchto udalostí nemôžme presne vedieť, čo sa okolo nás deje. Väčšina veriacich je napríklad pevne presvedčená o tom, že za teroristickým útokom uskutočneným 11. septembra bola akcia zlých anjelov, pretože udalosti, ktoré sa odohrali za pár hodín demonštrovali ľudskú a nadprirodzenú inteligenciu, moc a zlosť, ktorá od koreňov zmenila duchovný, politický, náboženský a kultúrny stav celého sveta.Pokračování příště
Traja hlavní anjeli
Písmo zjavuje mená troch hlavných anjelov. Ich vodcom je podľa rabinickej literatúry "anjel Pánov", ktorý je zároveň aj jediným zo sedemdesiatich kniežat národov, anjel Izraela, Michael, ktorého meno znamená: "Kto je ako Boh?" On je najväčším nepriateľom padlého kniežaťa, Satana, čo je obsiahnuté aj v jeho mene: totiž hlavným cieľom Satana je, aby sa stal takým ako je Boh. Odpoveďou na to je meno Michaela: Kto je ako Boh? Druhým veľkým kniežaťom je Gabriel a vyzerá to tak, že on nie je viazaný ani k jednému národu, jeho úlohou je doručovanie posolstva Božím mužom o Mesiášovi a vykúpení. Jeho meno znamená "Boží hrdina" .
Pôvodné meno tretieho kniežaťa bolo Héllél ben Sáchár , ktoré znamená: skvejúci sa / žiariaci / chváliaci / syn rannej zory . Toto hebrejské meno (Iza 14:12) preložili autori Septuaginty výrazom heosforos, čo znamená ranná hviezda . Latinský preklad tohto výrazu je meno Lucifer (obidva výrazy znamenajú nosič svetla ). On sa vzbúril a padol ešte pred stvorením človeka a dostal nové meno: v hebrejčine Sátán, v gréčtine Diabolos čo znamená: žalobca, ohovárač, protivník, nepriateľ .
Aj napriek tomu, že Boh zasiahol súdom tú časť univerza, ktorú prostredníctvom svojej nezávislej snahy odtrhol od Božieho kráľovstva, anjelské rády sa presvedčili o skazenosti padlého kniežaťa, ktorá siaha až do špikov jeho kostí až potom, keď zabil Ježiša, Božieho nevinného Syna (Ján 12:31-32, 16:11). Vyzerá to tak, že v nebeskom svete, ktorý má v úcte právoplatnosť, mu náležalo právo "domienky nevinnosti", keďže mohol spolu s ostatnými vchádzať do Božej prítomnosti, (Jób 1:16-19, 2:1-7, Zach 3:1-2, Luk 22:31-32) kde sa mohol aj vyjadriť. Vlastne celé dejiny spasenia ľudstva sú nie o inom, ako o Božom súdnom procese, o kozmickom trestnom dôkazovom konaní a následnom odsúdení jeho osoby.
Vieme o ňom aj to, že bol zastierajúcim cherubom. (Ez 28:12-19) Aj napriek tomu, že je kniežaťom všetkých padlých anjelov a kniežat stojacich nad národmi ako aj kniežaťom celej Zeme, jeho činnosť je niekedy predsa len spojená s konkrétnymi zemepisnými územiami. Keď sa ho Boh pýtal, kde chodí, pravidelne mu odpovedal: "chodil som sem a tam po zemi, prechádzal som sa po nej" (Jób 1:7). Viac krát napríklad obsadí vodcovskú pozíciu nad Babylonom (Bábelom), potom sa stane na určitý čas kniežaťom Týru (6 storočie p.n.l.). Potom podľa Zjavenia Jána nájdeme jeho sídlo v maloázijskom Pergamone (1 storočie n.l.), kde bol umiestnení jeden zo siedmych divov sveta, oltár Zeusa, ktorý nazýva Ján "trónom Satanovým", ktorý bol neskôr prenesený do Ríma. Niektorí učitelia Biblie dávajú na vedomie to, že tento pergamonský Zeusov oltár novodobo preniesli do Berlína, a keď sa pozrieme na udalosti prvej polovice 20. storočia tak je dosť možné, že tam knieža padlých anjelov prevzalo vedenie od tamojších "podriadených".
Cherubi a serafi
Od pádu Lucifera, sa nachádzajú okolo Božieho trónu štyria cherubi: z biblického popisu vidíme, že ich vonkajšok sa výrazne líši od ostatných anjelov. Ich funkciou a vzhľadom sa však nesmierne podobajú takzvaným serafom (možné je aj to, že tieto dve mená sa vzťahujú na jednu bytosť). Majú totiž šesť krídiel (ostatní anjeli, aj napriek presvedčeniu mnohých, krídla nemajú). S dvoma si zakrývajú nohy, s dvoma hlavu a s dvoma lietajú. Podľa iných častí Písma majú len štyri krídla, čo nemusí znamenať protiklad, pretože anjeli si môžu na seba obliecť viac foriem, a tiež je možné, že existujú aj iné druhy cherubov, alebo serafov. Vieme o nich ešte aj to, že celé ich telá a krídla sú pokryté očami, čo môže súvisieť s ich povolaním: sú to strážne bytosti. Majú ľudské ruky, no ich nohy končia teľacími kopytami. Podľa jedného popisu majú štyri tváre v štyroch smeroch: tvár leva, orla, vola a človeka. Podľa Zjavenia Jána má však každý cherub len jednu z týchto tvárí. Pôvod slova cherub je neznámi, no zaujímavé je, že v dnešnej hebrejčine takto nazývajú aj kelovú kapustu, pretože jej vonkajšok sa podobá krídlami zakrývajúcemu sa cherubovi. Slovo seraf pochádza zo slova saraf, ktoré znamená žeravý, spaľujúci, pohlcujúci oheň , takže vlastne sa tu jedná o ohnivú, žeravú, spaľujúcu, pohlcujúcu bytosť. Obidve bytosti, ak aj je medzi nimi vôbec nejaký rozdiel, sú v spojitosti s Božou prítomnosťou: priamo obklopujú Boží trón a oslavujú Jeho osobu a Jeho svätosť dňom i nocou. Ich pieseň znie: "Svätý, svätý, svätý Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy", ako aj "Svätý, svätý, svätý je Pán, všemohúci Boh, ktorý bol, ktorý je, a ktorý príjde!" Podľa tvrdenia väčšiny teológov, sú tieto stvorenia priamymi strážcami Božej prítomnosti, Božej svätosti. Tieto stvorenia Boha neopustia ani vtedy, keď sa vydá na cestu, ani keď jeho prítomnosť zostúpi na Zem. Sú niečo ako Jeho "telesný strážcovia". Sväté písmo vlastne nenazýva cherubov anjelmi: Zjavenie Jána ich nazýva jednoducho živými bytosťami (zóa) , čo sa úplne zhoduje s hebrejským slovom chaj , ktoré používa Ezekiel (živá bytosť, zviera, divá zver) .
"Trónni anjeli"
Vyzerá to tak, že nová zmluva potvrdzuje rabinické vnímanie, ktoré tvrdí, že okrem cherubov a serafov môže vidieť Boží trón zočí voči ešte sedem takzvaných trónnych anjelov. Podľa starého židovského názoru, ostatní anjeli môžu iba počuť Boží hlas spoza opony nebeského chrámu, no jeho tvár, okrem týchto siedmych vyvolených kniežat, vidieť nemôžu. Medzi nich patria prirodzene Michael a Gabiel (apokrif Kniha Tóbiáš udáva mená aj ostatných siedmych, no nie je to skutočne dôveryhodný prameň). Aj Zjavenie Jána hovorí o nebeskom chráme a o siedmych nezvyčajných anjeloch vychádzajúcich z neho: "A potom som videl a hľa, otvoril sa chrám stánu svedoctva na nebi, a z chrámu vyšli siedmi anjeli, ktorí mali sedem rán, oblečení v ľanovom, čistom a skvelom rúchu a na prsiach boli prepásaní zlatými pásy. A jedna zo štyroch živých bytostí dala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, živého na veky vekov. A chrám sa naplnil dymom od slávy Boha a od jeho moci, a nikto nemohol vojsť do chrámu, dokiaľ sa nedokonalo sedem rán tých siedmich anjelov." (Zjav 15:5-8)
Živly sveta
Nemali by sme zabudnúť na to, že okrem už spomínaných anjelských rádov, hovorí Zjavenie Jána a aj všeobecné presvedčenie Židovstva v časoch Ježiša o tom, že aj hlavné pozemské "živly" majú svojich dozorných anjelov. Napríklad, Zjavenie Jána spomína anjela vôd, ktorý je zodpovedný za zásoby sladkej vody, a keď ich v Božom hneve zmení na krv, vtedy hovorí Ján: "počul som anjela vôd, ktorý hovoril: Spravedlivý si, ó, Pane, ktorý si, a ktorý si bol, ten svätý, že si to usúdil; lebo krv svätých a prorokov vylievali a krv si im dal piť, lebo sú hodni." (Zjav 16:5-6) Táto udalosť znova reflektuje ten úžasný a usporiadaný právny poriadok, ktorý je uplatnený v nebi. Veď úlohou anjela vôd je stráženie a kontrola zásobární sladkých vôd, preto by si aj túto ničiacu pliagu proti jemu zverenému územiu mohol vysvetliť ako urážku voči svojej osobe. No on prejavil svoju vernosť voči Bohu tým, že uznal Božie kroky a zásah na jeho území za správny a právoplatný. Na manažérskych kurzoch v teórii vodcovstva vyučujú, že zásah vedenia do nižších sfér by mal byť potvrdení nižšími sférami podobným spôsobom, pretože ináč by mohla vzniknúť nedôvera alebo komunikačné problémy.
Tu by som sa chcel na chvíľu odkloniť a pozrieť sa na funkciu "nebeského parlamentu". Viacero prorokov zjavuje, že Boh neriadi tento vesmír samotne ako nejaký všemocný diktátor, aj keď by na to mal aj právo, aj schopnosti. Svojim verným anjelom zabezpečuje samostatnosť a česť niekedy až do takej miery, že z popisu to vyzerá, ako keby tam bolo zastúpené demokratické rozdelenie moci. Napríklad, o sankcii a odsúdení Nabukodonozora sa rozhodlo "usúdením strážcov Božích a slovom svätých" (Dán 4:14). Toto rozhodnutie teda pochádzalo z určitých anjelských rádov, Boh im dal len samotný súhlas. Prorok Micheáš vidí obrovskú radu, kde "hovoril jeden to a druhý iné" , potom Boh prijal návrh jednej duchovnej bytosti. (1Kráľ 22:19-23). Malachiáš píše o tom, že "vtedy sa shovárali medzi sebou tí, ktorí sa báli Hospodina, druh s druhom, a Hospodin pozoroval ušima a počul, a bola písaná pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí sa boja Hospodina a myslia na jeho meno" (Mal 3:16). Ani v tomto prípade nepriniesol rozhodnutie Boh, nechal ho na svojich poradcov. Pád antikristovej ríše nastane podľa Danielovho videnia potom, ako v nebi "zasadol súd a boli otvorené knihy... zasadne súd a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili až do konca." (Dan 7:10, 26).
Vidíme teda, že Boh, ktorý rozdelil svoju moc a sám zveril rôzne oblasti svojim anjelom, ktorým dal nemalý vplyv, má v úcte sebou zvolený právny poriadok a svojich anjelov robí spoluúčastníkmi v riadení, radí sa s nimi, a bez dôvodu nezasahuje do ich činnosti. Takže vesmír neriadi "suverénne" svojou osobou. Je teda uplatňovaný silný právny poriadok, ktorý berú všetci veľmi vážne až do takej miery, ako sme spomínali, že aj Satanovi ostalo právo zúčastniť sa Božej rady, až pokiaľ nebolo úplne dokázané to, čo aj tak každý tušil, že Satan je zlý. Apoštol Júda spomína, že v tomto období sa naňho neodvážil povedať zatracujúce odsúdenie ani Michael, ktorý je s ním tak zhruba rovný. (Júd 9)
Vrátiac sa späť k anjelom "živlov", Zjavenie Jána hovorí o anjeloch štyroch vládnucich vetrov, ktorým hovorí ďalší anjel, aby ešte nezapríčinili ničiace katastrofy na Zemi, pokiaľ nebudú zapečatení Boží vyvolení. Títo štyria anjeli sú už dosť nepokojní, kvôli hromadiacim sa hriechom ľudstva: El Nino a iné zmeny počasia hroziace katastrofami poukazujú na to, že títo anjeli sa vedia zdržať len čoraz ťažšie.
Menom poznáme anjela púšte, ktorý je padlým anjelom: Azázel. Význam tohto slova je neistý, no môže znamenať: ten ktorý odvracia, odstraňuje . Keď toto meno dostal ešte pred svojim pádom, tak znamená: "Boh odstráni zlé / ochráni" no ak ho dostal po páde, tak znamená "odvrátený od Boha, alebo "od Boha odstrašujúci" .
V hĺbkach Zeme sú tiež padlí anjeli, ktorých taktiež spomína Biblia po mene. Šeol, po grécky Hádés je dozorcom ľudských duší, zomrelých v hriešnom stave, a taktiež je aj pánom Podsvetia. Ani jedna duša zomrelá v hriechu sa nevie vymaniť z jeho moci. To, že aj on je padlým anjelom vieme z toho, že aj on bude pri druhom vzkriesení hodený so Sat
